Aspergerov syndróm, autizmus, neurodiverzita a inklúzia

A Centrum


+421 905 541 260
acentrum@yahoo.com

O inklúzii neuvažujeme a nehovoríme správne. Zostali sme zaseknutí v mentálnom modeli z minulého storočia

26.08.2019 20:37
Inklúzia nepomáha len znevýhodneným

O inklúzii sa v poslednom čase hovorí veľa a často. Zároveň je cítiť, že tento koncept nemáme správne uchopený. Aj v prípade, že propagátori inklúzie hovoria o vhodných podmienkach pre všetkých, pre každého, pre každé dieťa, je priam hmatateľné, že tým chcú zdôvodniť vytváranie podmienok pre deti nejakým spôsobom oslabené – s poruchami učenia, pozornosti, zdravotne postihnuté alebo zo znevýhodneného prostredia. Hovoria o tom, že každé dieťa môže potrebovať inklúziu, napríklad v období, keď sa rodičia rozvádzajú. Hovoria teda nakoniec vždy o integrácii, o vytváraní podmienok pre špecifické situácie. Inklúzia je však koncept, ktorý ponúka maximálny možný rozvoj aj deťom „bežným“, bez akéhokoľvek znevýhodnenia, bez krízy, a aj nadaným. Opusťme teda mentálny svet integrácie a konečne si povedzme, ako sa aj mentálne posunúť k inklúzii.

Benefity pre každé dieťa

Naozaj si nemyslím, že prítomnosť povedzme piatich asistentov učiteľa v triede niečo v skutočnosti vyrieši. Áno, súčasný systém prideľovania asistentov je deravý odspodu až po vrch, kríva na obe nohy, a neplní si svoju funkciu. Je to však iba zástupný problém. Inklúziu budeme mať až vtedy, keď úplne zmeníme model vyučovania tak, aby každé dieťa mohlo prosperovať v každom predmete primerane svojim možnostiam. Vtedy, keď aj bežné dieťa z tretej lavice bude mať v každom predmete podmienky prispôsobené svojmu tempu učenia, svojmu štýlu učenia a svojej prevažujúcej forme inteligencie. Inklúziu budeme mať až vtedy, keď bude v každej triede atmosféra, ktorá podporuje zdravé vzťahy a učenie rôznymi štýlmi a rôznymi formami.

Neargumentujme stále iba potrebami detí so znevýhodnením

Ako správne poznamenala jedna z účastníčok nášho okrúhleho stola k inklúzii: bežní rodičia nemajú vo vzdelávaní a v prístupe k ich deťom taký štandard, ako by očakávali. Súhlasím s tým, a dodávam po b, že potom je zrozumiteľné, že nemajú pochopenie pre „iné deti“ ktoré potrebujú veci inak alebo niečo podľa nich navyše. Obava o nedostatočnú podporu pre ich „štandardné“ deti vedie k odmietaniu detí „neštandardných“. Každý rodič chce mať dieťa, ktoré bude v živote úspešné, ktoré bude úspešné už v škole. A netušia, že je to práve inklúzia, ktorá by im poskytne oboje - vysoké štandardy v prístupe k ich bežnému dieťaťu v spojení s istotou, že jeho silné a slabé stránky sa budú individuálne zohľadňovať a brať do úvahy rovnako, ako silné a slabé stránky detí akýmkoľvek spôsobom znevýhodnených.

Rodičov bežných detí potrebujeme získať a nadchnúť pre myšlienku inklúzie. Nie však apelovaním na potrebu ochrany slabších. Tento apel psychologicky vyvoláva obavu, že pomoc znevýhodneným deťom bude znamenať menej času, pozornosti a prostriedkov pre bežné deti. Inklúziu budeme mať vtedy, keď rodičia budú mať istotu, že aj ich vlastné dieťa dostane podporu a podmienky pre rozvoj jeho daností a schopností v plnej miere. Istotu, že jednotkárka z prvej lavice aj trojkár šikovný v telocviku bude mať dobrý a jeho schopnostiam primeraný život v škole aj v živote. Že škola bude stavať na silných stránkach dieťaťa a zvládať tie slabšie bez toho, aby ho kvôli nim zhadzovala.

Inklúzia vyžaduje komplexnú zmenu prístupu vo vzdelávaní

Frontálne vyučovanie s prevahou memorovania a nepružného testovania vedomostí je zastaralým a nefunkčným modelom vzdelávania. Pre všetky deti. Pre každé dieťa. Áno, pravdepodobne sa nájdu deti, ktoré sa vedia vtesnať do tohoto prístupu a vedia v ňom byť aj úspešné. Všetky dostupné formy feedbacku nám však hovoria, že v celkovom pohľade úspešní nie sme. Či už sú to príbehy detí z málo podnetného prostredia, ktoré odrazu excelujú v anglických školách, medzinárodné testovania alebo prieskumy spokojnosti detí v škole. Hovorí o tom aj frustrácia a vyhorenie pedagógov, či prítomnosť patologických javov ako je šikana či agresivita.

Inklúziu budeme mať vtedy, keď zmeníme metódy a formy vzdelávania. Keď pre učiteľa nebude problém pripraviť si materiály na vyučovanie na rôznych úrovniach, didakticky variabilný, s aktívnym zapojením žiakov. Keď bude rozdeľovať úlohy podľa schopností žiaka, podľa jeho zamerania tak, aby každé dieťa uplatnilo svoje schopnosti a zažívalo úspech. Keď sa deti pridajú v každom predmete do skupiny, v ktorej budú vedieť zvládať určený štandard – na slovenčine môžu byť v prvej skupine a na matematike v tretej či štvrtej – budú môcť medzi nimi flexibilne prestupovať a budú hodnotené vzhľadom na svoj individuálny výkon a pokrok. Tak aj dieťa, ktoré zvláda vyššiu matematiku dostane jednotku iba vtedy, ak zvládne excelentne ďalšie učivo, a dieťa, ktoré má v matematike najjednoduchšiu úroveň, môže mať jednotku v rámci svojej kategórie učiva a vzdelávania.

Ako sa inkluzívny tím stáva segregujúcim prvkom

Zasadenie inkluzívneho tímu do nefunkčného systému vzdelávania prakticky napomáha ďalšej vrstve segregácie. Asistent učiteľa odvádza dieťa preč z triedy, dieťa je vyčleňované od spolužiakov, má špecifické predmety, alebo sa mu izolovane venuje špeciálny pedagóg. To všetko preto, lebo sa snažíme deti natesnať do štandardov a nedokážeme prispôsobiť vzdelávanie ich tempu a potrebám. Inklúziu budeme mať vtedy, keď namiesto asistenta učiteľa, ktorý sedí pri danom dieťati, budeme mať v triede pomocného pedagóga alebo dvoch, ktorí budú flexibilne pracovať s malými skupinkami žiakov na rôznorodých úlohách. Keď budú deti rozdelené do pracovných skupín na jednotlivých predmetoch, a niektorí sa budú učiť formou konkrétnych aktivít či reálnych predmetov a iné študovať vlastnú tému pomocou internetu. A nebude to iba o jednom dieťati, ktoré je iné, ale o skupine detí ktoré sa spoločne učia rôznym spôsobom. Pokojne aj vekovo rôznorodé.

Pri inklúzii nemôžeme vynechať bežné deti

V súčasných projektoch zameraných na inklúziu si môže inkluzívny tím vykazovať do pracovných výkazov výlučne aktivity s deťmi so zdravotným znevýhodnením, alebo poruchami učenia. Nemôže uviesť do výkazu, že pracoval so všetkými deťmi na atmosfére v triede či na zlepšovaní vzťahov v kolektíve. Nemôže uviesť, že psychológ sa venoval bežnému dieťaťu, ktoré malo zlý deň alebo jednoducho mapoval jeho štýly učenia, aby sa zefektívnilo jeho vzdelávanie.

dočítať celý článok na eduworld.sk